Čas, neúprosný a spravodlivý
V tieto dni veľa premýšľam nad odpoveďami, pretože dostávam mnoho otázok. V nepravidelných intervaloch mi zvoní telefón a priatelia a kolegovia sú zvedaví ako sa mám, čo robím a či sa netrápim. No, trochu sa trápim, prečo by som nepovedala? A priatelia, pobúrení dobou a všeličím ma nabádajú: “Veď niečo povedz! Všetci vieme, ako to bolo a aké to je. ” A tak podobne. Nuž, keď všetci vieme, prečo o tom nehovoríme? Dnes predpoludním som pila kávu a zavolala mi mamina sestra. “Veď niečo povedz… Ako sa máš? Ozaj, v dedine idú vymeniť farára. Ten namyslený odchádza, dajú nám nového.” Nový nemusí byť žiadna výhra. Chalanov, čo nechcú deti a vnúčatá je čoraz menej, viera sa stáva osobnou záležitosťou, čímsi súkromným medzi Bohom a jednotlivcom. Kňazské semináre zívajú prázdnotou, ročne končí iba pár čudákov. Jedného takého možno šupnú k nám. Ale možno bude čudný takým tým pozitívnym spôsobom, chápete. Možno bude hrávať s deckami futbal, možno bude dobrým psychológom, možno vymys
